Dobrovoľníctvo
Dobrovoľníctvo čoraz častejšie sa stáva súčasťou života mladých, zvlášť ak sú študentmi vysokej školy. Zapájajú sa do skautingu, organizujú voľný čas mladším skupinám, zvlášť deťom zo sociálne slabých rodín, vedia zbierať finančné prostriedky organizovaním koncertov, či iných nápaditých akcii, ďalej navštevujú sociálne zariadenia, kde rôznym spôsobom môžu byť úžitoční. Na Slovensku ich poznáme ako „misijných dobrovoľníkov, skautingových pracovníkov, ako organizátorov akcií v niektorých občianských združeniach (napr. Úsmev ako dar), radcov, projektových memežerov, vzdelávacích koordinátorov, či pôsobiacich v iných kreatívnych činnostiach s mládežou (dramaturgovia, herci v eRku, v SAVIO, DOMKE, atď...)“.
Pomenovanie „dobrovoľník“ je nielen to, že človek vykonáva svoju prácu bezplatne, ale hlavne dobrovoľne - z akejsi vnútornej potreby pomôcť iným. Dobrovoľníctvo začína tam, kde je dobrá vôľa robiť niečo systematicky a zodpovedne. Po čase sám dobrovoľník zistí, koľko satisfakcie mu táto námaha poskytuje. Spočiatku je dobre, ak sa dobrovoľník vzdeláva a je prístupný na spoluprácu s ľuďmi zodpovednými za dielo. Obyčajne aj organizácie spisujú zmluvu s dobrovoľníkom – na aký čas sa zaväzuje a čo bude robiť v stanovených stretnutiach.
Kým nie je platný zákon o dobrovoľníctve, sú potrebné tieto zmluvné opatrenia na ochranu dobrovoľníka (pred príp.úrazom, resp.poistením).
Dobrovoľníctvo pomáha každému človeku rásť, získavať konkrétne skúsenosti s rôznymi sociálnymi skupinami, obohatiť si komunikačné zručnosti, etické prístupy, samostatné myslenie a rozhodovanie, nehovoriac o tom, ako si osvojí celý repertoár hier a poznatkov práce s mládežou.
Naša škola má svoje humanitárne projekty v zahraničí, ale aj doma. Na Slovensku môžu študenti-dobrovoľníci sa zapojiť do práce Útulku MEA CULPA alebo nízkoprahovej noclahárni DEPAUL v Bratislave, do Zariadenia núdzového bývania v Dolnej Krupej, alebo do Betánie v Malackách. Aj keď sú niektoré sociálne zariadenia mimo Bratislavy, dá sa dohodnúť vopred na prácu s deťmi v niektoré, zvlášť víkendové popoludnia. Študenti druhého ročníka psychológie majú dobré skúsenosti z minulého roka.
Tento rok je vyhlásený za ROK DOBROVOĽNÍCVA. Myslíme si, že študenti humanitárnych odborov by mali byť súčasťou solidárneho boja proti chudobe, že by sa mali viac aktivizovať v organizovaní rôznych podujatí pre rómsku populáciu, navštevovať sociálne zariadenia, či otvárať nové občianske združenia na pomoc tým, ktorých objavili vo svojom okolí.
Prajem všetkým študentom veľa altruizmu a ochoty otvoriť si srdce pre druhých, lebo ak milujeme ľudí, prestaneme ich súdiť a odsudzovať, stanú sa nám blízkymi priateľmi. Prajem krásne strávený čas na prázdninách a tvorivé vnímanie prostredia, v ktorom žijeme.
30.05.2011 Judita Stempelová
Pomenovanie „dobrovoľník“ je nielen to, že človek vykonáva svoju prácu bezplatne, ale hlavne dobrovoľne - z akejsi vnútornej potreby pomôcť iným. Dobrovoľníctvo začína tam, kde je dobrá vôľa robiť niečo systematicky a zodpovedne. Po čase sám dobrovoľník zistí, koľko satisfakcie mu táto námaha poskytuje. Spočiatku je dobre, ak sa dobrovoľník vzdeláva a je prístupný na spoluprácu s ľuďmi zodpovednými za dielo. Obyčajne aj organizácie spisujú zmluvu s dobrovoľníkom – na aký čas sa zaväzuje a čo bude robiť v stanovených stretnutiach.
Kým nie je platný zákon o dobrovoľníctve, sú potrebné tieto zmluvné opatrenia na ochranu dobrovoľníka (pred príp.úrazom, resp.poistením).
Dobrovoľníctvo pomáha každému človeku rásť, získavať konkrétne skúsenosti s rôznymi sociálnymi skupinami, obohatiť si komunikačné zručnosti, etické prístupy, samostatné myslenie a rozhodovanie, nehovoriac o tom, ako si osvojí celý repertoár hier a poznatkov práce s mládežou.
Naša škola má svoje humanitárne projekty v zahraničí, ale aj doma. Na Slovensku môžu študenti-dobrovoľníci sa zapojiť do práce Útulku MEA CULPA alebo nízkoprahovej noclahárni DEPAUL v Bratislave, do Zariadenia núdzového bývania v Dolnej Krupej, alebo do Betánie v Malackách. Aj keď sú niektoré sociálne zariadenia mimo Bratislavy, dá sa dohodnúť vopred na prácu s deťmi v niektoré, zvlášť víkendové popoludnia. Študenti druhého ročníka psychológie majú dobré skúsenosti z minulého roka.
Tento rok je vyhlásený za ROK DOBROVOĽNÍCVA. Myslíme si, že študenti humanitárnych odborov by mali byť súčasťou solidárneho boja proti chudobe, že by sa mali viac aktivizovať v organizovaní rôznych podujatí pre rómsku populáciu, navštevovať sociálne zariadenia, či otvárať nové občianske združenia na pomoc tým, ktorých objavili vo svojom okolí.
Prajem všetkým študentom veľa altruizmu a ochoty otvoriť si srdce pre druhých, lebo ak milujeme ľudí, prestaneme ich súdiť a odsudzovať, stanú sa nám blízkymi priateľmi. Prajem krásne strávený čas na prázdninách a tvorivé vnímanie prostredia, v ktorom žijeme.
30.05.2011 Judita Stempelová
Štúdium v Indii
Kultúrna rôznorodosť, nepoznaná variabilita farieb a hlavne ich kombinácií. Chute exotických a pomerne pikantných jedál, zvláštne vône prekrásnych kvetov, ľudia usmiati a bezprostrední, ženy zahalené v pestrofarebných sárí ako motýle. Ale aj chudoba a špinavé ulice, strašidelná doprava a pocit bezmocnosti v snahe prejsť na druhú stranu cesty, strach z choroby, žobrajúce deti žijúce pod mostom. India má veľa tvárí, je na nás, ktorá z nich sa zapíše do pamäti.
Príchodom do Hyderabadu, ktoré je hlavné mesto štátu Adra Pradesh ležiace približne v stredovýchodnej časti Indie som nezažila až taký kultúrny šok, na ktorí ma všetci pripravovali. Zaujali ma skôr pohľady, ktoré boli ešte krajšie ako som si vedela predstaviť. Takým z nich bolo aj spoznanie Osmanskej Univerzity a jej honosnej, históriu v sebe ukrývajúcej vznešenosti. I dnes patrí k jedným z najvýznamnejších a najstarších univerzít v Indii, študuje na nej niekoľko tisíc študentov rôznych národností a vierovyznaní.
Starobylé budovy školy pripomínajú rozprávkové paláce, rozsiahly areál campusu je rozkvitnutým parkom s množstvom kvetín a stromov...
Bolo neobyčajne vzrušujúce spoznávať skryté zákutia tejto univerzity, predstavovať si koľko príbehov ľudí po celé stáročia sa za jej múrmi odohralo. Vždy keď som si chcela oddýchnuť sadla som na starý bicykel a preháňala sa cestami a cestičkami tohto tajomného areálu. Na mojich potulkách som často natrafila na krásne maľované hinduistické chrámy, ako miesta, kde nielen študenti, ale i okoloidúci mohli nachvíľku upokojiť svoju myseľ a zahĺbiť sa do svojej modlitby. Lavičky pod košatými stromami poskytovali príjemný tieň v horúcich dňoch, všade na tráve posedávali mladí ľudia, študenti či profesori, čítajúc si, alebo len tak oddychujúc. Ľudia tu žijú veľmi družne, pri typickom indickom nápoji - tchai, čiže čiernom čaji s mliekom, ktorý sa pije neustále dokážu stráviť v vzájomných rozhovoroch dlhé hodiny. A majú na seba čas! Pre nás uponáhľaných Európanov je to zvláštne, ale tu je to tak. Pre mňa to bolo jedno z najväčších poznaní, ktoré mi India ukázala. Som veľmi vďačná, že som sa to mohla naučiť.
30.05.2011 Alexandra Topoľská
Príchodom do Hyderabadu, ktoré je hlavné mesto štátu Adra Pradesh ležiace približne v stredovýchodnej časti Indie som nezažila až taký kultúrny šok, na ktorí ma všetci pripravovali. Zaujali ma skôr pohľady, ktoré boli ešte krajšie ako som si vedela predstaviť. Takým z nich bolo aj spoznanie Osmanskej Univerzity a jej honosnej, históriu v sebe ukrývajúcej vznešenosti. I dnes patrí k jedným z najvýznamnejších a najstarších univerzít v Indii, študuje na nej niekoľko tisíc študentov rôznych národností a vierovyznaní.
Starobylé budovy školy pripomínajú rozprávkové paláce, rozsiahly areál campusu je rozkvitnutým parkom s množstvom kvetín a stromov...
Bolo neobyčajne vzrušujúce spoznávať skryté zákutia tejto univerzity, predstavovať si koľko príbehov ľudí po celé stáročia sa za jej múrmi odohralo. Vždy keď som si chcela oddýchnuť sadla som na starý bicykel a preháňala sa cestami a cestičkami tohto tajomného areálu. Na mojich potulkách som často natrafila na krásne maľované hinduistické chrámy, ako miesta, kde nielen študenti, ale i okoloidúci mohli nachvíľku upokojiť svoju myseľ a zahĺbiť sa do svojej modlitby. Lavičky pod košatými stromami poskytovali príjemný tieň v horúcich dňoch, všade na tráve posedávali mladí ľudia, študenti či profesori, čítajúc si, alebo len tak oddychujúc. Ľudia tu žijú veľmi družne, pri typickom indickom nápoji - tchai, čiže čiernom čaji s mliekom, ktorý sa pije neustále dokážu stráviť v vzájomných rozhovoroch dlhé hodiny. A majú na seba čas! Pre nás uponáhľaných Európanov je to zvláštne, ale tu je to tak. Pre mňa to bolo jedno z najväčších poznaní, ktoré mi India ukázala. Som veľmi vďačná, že som sa to mohla naučiť.
30.05.2011 Alexandra Topoľská
